Pane, daj nám väčšiu vieru - 27.nedeľa cez rok C

1. Pane, daj nám väčšiu vieru
   Autor: Peter Kurhajec
   .docx, 15.45 KB, 0 stažení
   

   Stiahnuť

            Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás. (Lk 17, 5-6)

       

           Slová o viere, ktorá premiestni hory, nemožno brať doslovne. Vieme, že Ježiš pri rozprávaní používal orientálny jazyk, ktorý je charakteristický preháňaním. Podobným výrokom „pritiahnutým za vlasy“ je aj navádzanie na odseknutie ruky, nohy, vylúpnutie oka pri pokušení k hriechu. Čo je ale teda prejavom viery, ktorá je schopná prenášať vrchy?

            Sami vieme, aké je náročné a akú silu viery potrebujeme k odpusteniu tam, kde sa môžeme pomstiť, „nastaviť druhé líce“ tam, kde nám bolo ublížené. Byť štedrí prednostne k tým, ktorí nám to nemôžu odplatiť. O jednej takejto hore, ktorú bolo náročné nielen zdvihnúť, ale vôbec dotknúť sa jej, hovorí vo svojej knihe Kazateľnica život Marián Kuffa:

            „Raz som mal u nás, v Žakovciach, chlapca, ktorý našiel matku ležať v kaluži krvi a otca s nožom v ruke. Otec, keď ho zbadal, mu povedal jedinú vetu: „Poutieraj tú krv!“ Chlapec ostal v šoku, bál sa, že otec zabije aj jeho. Poslúchol a krv poutieral. Otca vzali do väzenia, chlapec išiel do detského domova a mama zomrela. Nemôže za to, že sa z neho v dospelosti stal bezdomovec.

            Našiel si dievča a chcel sa oženiť. Oslovil ma: „Farár, a kedy ma začneš pripravovať na krst?“ Povedal som mu, že aj hneď. Preberali sme Desatoro a prišli sme k 4. Božiemu prikázaniu „Cti otca i matku svoju.“ On pohotovo zareagoval: „Farár, ale môj otec zabil moju mamu.“ „Viem,“ odpovedal som mu, „ale to na veci nič nemení. Je to tvoj otec.“ „A ty nerozumieš, že on mi zabil mamu?“ „A ty nerozumieš, že je to tvoj otec?“

            O nejaký čas pustili chlapcovho otca z basy. Navrhol som mu: „Zavolaj ho k nám!“ On na to: „Farár, on ale zabil moju mamu!“ „Ako chceš,“ povedal som mu. „Ale už som ti povedal, že je to tvoj otec a že by si ho mal zavolať. On si to možno nezaslúži, ale veľmi to potrebuje. Možno všetci ho odsúdili a ty si jediný, kto mu môže dať šancu.“

            Keď som sa o niekoľko dní vracal zo spovedania, zazrel som na chodbe fajčiť neznámeho muža. Očividne bol nervózny. Chlapec mi ho predstavil: „Farár, toto je môj otec. Otec, toto je náš farár.“ Podali sme si ruky, pozreli sa jeden druhému do očí a on sa rozplakal.

            Preplakal potom u nás celé Vianoce.“

            V očiach tohto sveta – a priznajme si, aj v našich očiach, keďže sme jeho súčasťou a sme ovplyvnení jeho mentalitou – sú toto všetko snáď veci podivuhodnejšie a nevídanejšie než by sa strom či hora premiestnili obyčajnou silou ľudského slova.

Späť na výpis

Kontaktovať užívateľa, ktorý materiál nahral